User Tools

Site Tools


gnd:sai_scena

Differences

This shows you the differences between two versions of the page.

Link to this comparison view

Both sides previous revision Previous revision
Next revision
Previous revision
gnd:sai_scena [2007/05/25 18:14]
gnd
gnd:sai_scena [2007/05/25 17:12] (current)
Line 43: Line 43:
  
 Problem s p2p je ten ze velka vacsina ludi sa stala konzumentmi a p2p ma svoj obsah prave vdaka praci piratskych skupin. Tie su si vo svojom uzavretom systeme navzajom prospesne, pretoze kazda z nich prispieva materialom, ale obrovske masy ludi tahajuce filmy na p2p scene neprinasaju ziadne vyhody. ​ Problem s p2p je ten ze velka vacsina ludi sa stala konzumentmi a p2p ma svoj obsah prave vdaka praci piratskych skupin. Tie su si vo svojom uzavretom systeme navzajom prospesne, pretoze kazda z nich prispieva materialom, ale obrovske masy ludi tahajuce filmy na p2p scene neprinasaju ziadne vyhody. ​
 +
  
  
Line 54: Line 55:
 Treba rozlisovat medzi roznymi "​piratmi"​. Sucastou sceny su aj torrentove trackre, ci uz verejne alebo privatne. Verejne trackre ako napriklad The Pirate Bay mali obrovsky dopad na sposob myslenia akym ludia uvazuju o obsahu a jeho vlastnictve. ​ Treba rozlisovat medzi roznymi "​piratmi"​. Sucastou sceny su aj torrentove trackre, ci uz verejne alebo privatne. Verejne trackre ako napriklad The Pirate Bay mali obrovsky dopad na sposob myslenia akym ludia uvazuju o obsahu a jeho vlastnictve. ​
  
-Pirate Bay prevadzkuju Svedi. ​Svedska ​je krajinou, ktora nieje sucastou americkeho DMCA (Digital Millenium Copyright Act), a vyznacuje sa aj relativne laxnym pristupom ku autorskym pravam. Vdaka tymto faktom je takmer nemozne legalne napadnut stranky a servre The Pirate Bay. Pokusy uz boli: minuly rok sa na par dni ocitla stranka ofline a servre boli zhabane svedskou policiou. Pirate Bay zareagovali rychlo, zazalovali stat a do obehu vypustili dokument [[http://​www.stealthisfilm.com|Steal This Film]], v ktorom sa tvrdi ze raziu si objednala agentura MPAA priamo u americkeho ministra zahranicnych veci.+Pirate Bay prevadzkuju Svedi. ​Svedsko ​je krajinou, ktora nieje sucastou americkeho DMCA (Digital Millenium Copyright Act), a vyznacuje sa aj relativne laxnym pristupom ku autorskym pravam. Vdaka tymto faktom je takmer nemozne legalne napadnut stranky a servre The Pirate Bay. Pokusy uz boli: minuly rok sa na par dni ocitla stranka ofline a servre boli zhabane svedskou policiou. Pirate Bay zareagovali rychlo, zazalovali stat a do obehu vypustili dokument [[http://​www.stealthisfilm.com|Steal This Film]], v ktorom sa tvrdi ze raziu si objednala agentura MPAA priamo u americkeho ministra zahranicnych veci.
  
 Pirate Bay si vo Svedsku zalozili vlastnu politicku stranu [[http://​piratbyran.org|Pirat Byran]] (Urad Piratstva), ktora svoje meno odvodila od svedskeho Antipiratskeho Uradu, ktory sa marne snazi bojovat s, vo Svedsku velmi popularnou a zakorenenou myslienkou pocitacoveho piratstva. Poslednym krokom, ktory Pirate Bay podnikli bol [[http://​buysealand.com/​|pokus kupit mikrostat Sealand]]. [[http://​www.sealandgov.org/​history.html|Sealand]] je stara ropna plosina nedaleko Anglickeho pobrezia. Na Sealande kraluje jeho "​uzurpator",​ ktory podla stareho namorneho prava, ktore v Anglicku este stale plati, vyhlasil opustenu ropnu plosinu za vlastne kralovstvo. Prestahovanim na Sealand by Pirate Bay ziskali vyhodu definovania si vlastnych zakonov, pretoze by si na ropnej plosine zalozili vlastny piratsky stat, ktory by nedodrzoval medzinarodne dohody o ochrane autorskych prav.  Pirate Bay si vo Svedsku zalozili vlastnu politicku stranu [[http://​piratbyran.org|Pirat Byran]] (Urad Piratstva), ktora svoje meno odvodila od svedskeho Antipiratskeho Uradu, ktory sa marne snazi bojovat s, vo Svedsku velmi popularnou a zakorenenou myslienkou pocitacoveho piratstva. Poslednym krokom, ktory Pirate Bay podnikli bol [[http://​buysealand.com/​|pokus kupit mikrostat Sealand]]. [[http://​www.sealandgov.org/​history.html|Sealand]] je stara ropna plosina nedaleko Anglickeho pobrezia. Na Sealande kraluje jeho "​uzurpator",​ ktory podla stareho namorneho prava, ktore v Anglicku este stale plati, vyhlasil opustenu ropnu plosinu za vlastne kralovstvo. Prestahovanim na Sealand by Pirate Bay ziskali vyhodu definovania si vlastnych zakonov, pretoze by si na ropnej plosine zalozili vlastny piratsky stat, ktory by nedodrzoval medzinarodne dohody o ochrane autorskych prav. 
Line 113: Line 114:
  
  
-==== whats up ? ====+ 
 + 
 +==== Whats up ? ====
  
 Piratstvo umoznilo vzniknut celym obchodnym odvetviam. Ci uz sa jedna o najomne agentury, ktore zaplnaju [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Darknet|darknet]] falosnymi datami, alebo o internetove datove pristavy ako [[http://​www.rapidshare.com|rapidshare]],​ alebo [[http://​thepiratebay.org/​tor/​3695151/​Bjork_-_Volta_-_DTS_6.1ch|kontextovu adWord reklamu na strankach torrentovych trackerov]],​ jedno je jasne: pred ocami mame vznik novej "​digitalnej"​ ekonomiky s vlastnostami totalne odlisnymi od jej IRL predlohy. Piratstvo umoznilo vzniknut celym obchodnym odvetviam. Ci uz sa jedna o najomne agentury, ktore zaplnaju [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Darknet|darknet]] falosnymi datami, alebo o internetove datove pristavy ako [[http://​www.rapidshare.com|rapidshare]],​ alebo [[http://​thepiratebay.org/​tor/​3695151/​Bjork_-_Volta_-_DTS_6.1ch|kontextovu adWord reklamu na strankach torrentovych trackerov]],​ jedno je jasne: pred ocami mame vznik novej "​digitalnej"​ ekonomiky s vlastnostami totalne odlisnymi od jej IRL predlohy.
  
-Clovek sa spytuje ​ze ci sa sukromne vlastnictvo nemusi vztahovat len na fyzicke predmety, ale ci by ho bolo mozne aplikovat aj na myslienky, napady, inovacie? Tento koncept sa nazyva Intellectual Property. Otazne je ze do akej miery je mozne aplikovat post-industrialne modely vlastnictva vo spolocnosti,​ ktora uz davno vstupila do informacneho veku. Miliony uzivatelov denno-denne kopiruju a pouzivaju nelegalny obsah. Su to naozaj kriminalnici,​ alebo kdesi nastala nebadana zmena, ktoru je uz nemozne zastavit ? +Clovek sa spytujeci sa sukromne vlastnictvo nemusi vztahovat len na fyzicke predmety, ale ci by bolo mozne ho aplikovat aj na myslienky, napady, inovacie? Tento koncept sa nazyva Intellectual Property. Otazne je ze do akej miery je mozne aplikovat post-industrialne modely vlastnictva vo spolocnosti,​ ktora uz davno vstupila do informacneho veku. Miliony uzivatelov denno-denne kopiruju a pouzivaju nelegalny obsah. Su to naozaj kriminalnici,​ alebo kdesi nastala nebadana zmena, ktoru je uz nemozne zastavit ? 
  
-Kde napriklad ​na sirokyh poliach ​medzi legalnym a nelegalnym pouzivanim technologie lezia internetove sluzby ako [[http://​www.youtube.com|youtube]] alebo google video? Je iPod zariadenim sluziacim na porusovanie autorskeho prava ? Ako to je s mp3kami ktore pocuvaju ludia na [[http://​www.last.fm|last.fm]] ? Je digitalizacia kniziek spolocnostou Google prekrocenim tej bezpecnej hranice ktora oddeluje "fair use" od porusenia kopyrajtu ? A co digitalizacia v kniziciach a galeriach ?+Kde napriklad ​v sirokom priestore ​medzi legalnym a nelegalnym pouzivanim technologie lezia internetove sluzby ako [[http://​www.youtube.com|youtube]] alebo google video? Je iPod zariadenim sluziacim na porusovanie autorskeho prava ? Ako to je s mp3kami ktore pocuvaju ludia na [[http://​www.last.fm|last.fm]] ? Je digitalizacia kniziek spolocnostou Google prekrocenim tej bezpecnej hranice ktora oddeluje "fair use" od porusenia kopyrajtu ? A co digitalizacia v kniziciach a galeriach ?
  
-Tieto otazky rezonuju v spolocnosti coraz viacej. Pristupy ako ich riesit su dva: jeden je konzervativny a vyzaduje striktne dodrziavanie vlastnictva aj na intelektualnej urovni, druhy princip je progresivny a definuje ​sferu myslienok ​ako free, alebo common. Spravidla je prvy pristup dominantejsi pretoze ho podporuju ​sucasne mocenske elity, prostrednictvom hospodarskych agreementov ako [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​DMCA|DMCA]],​ [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Agreement_on_Trade-Related_Aspects_of_Intellectual_Property_Rights|TRIPS]],​ alebo organizacii ako [[http://​www.wipo.int/​|WIPO]]. Je to pristup, ktory zachova post-industrialny model reality, v ktorom nehrozi nebezpecenstvo zmeny paradigmy. Druhy pristup je omnoho fragmentovanejsi,​ pluralnejsi a jedna sa o zlozitu siet, priam mracno roznych open-source pristupov , [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Copyleft|copyleft]] licencii, [[http://​www.opensource.org/​|hnuti]],​ [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Alternative_compensation_system|novych ekonomickych modelov]] a nakoniec aj samotnych uzivatelov, ktori nevedomky tvoria zakladnu ktora prinasa zmenu nielen v autorskom zakone ale v celej spolocnosti.+Tieto otazky rezonuju v spolocnosti coraz viacej. Pristupy ako ich riesit su dva: jeden je konzervativny a vyzaduje striktne dodrziavanie vlastnictva aj na intelektualnej urovni, druhy princip je progresivny a definuje ​intelektualne vlastnictvo ​ako free, alebo common. Spravidla je prvy pristup dominantejsipretoze ho zastavaju ​sucasne mocenske elity, ​a utvrdzuju ​prostrednictvom hospodarskych agreementov ako [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​DMCA|DMCA]],​ [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Agreement_on_Trade-Related_Aspects_of_Intellectual_Property_Rights|TRIPS]],​ alebo organizacii ako [[http://​www.wipo.int/​|WIPO]]. Je to pristup, ktory zachova post-industrialny model reality, v ktorom nehrozi nebezpecenstvo zmeny paradigmy. Druhy pristup je omnoho fragmentovanejsi,​ pluralnejsi a jedna sa o zlozitu siet, priam mracno roznych open-source pristupov , [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Copyleft|copyleft]] licencii, [[http://​www.opensource.org/​|hnuti]],​ [[http://​en.wikipedia.org/​wiki/​Alternative_compensation_system|novych ekonomickych modelov]] a nakoniec aj samotnych uzivatelov, ktori nevedomky tvoria zakladnu ktora prinasa zmenu nielen v autorskom zakone ale v celej spolocnosti.
  
-(poznamka autora: nesnazim sa tu povedat ze piratstvo ​ovorilo ​debatu o intelektualnom vlastnictve,​ ani ze sposobilo vznik nejakeho "​hnutia"​ alebo cohokolvek. moj argument je, ze rozmach p2p debatu omnoho viacej rozsiril a otvoril ​verejnosti. To ze v clanku ​spomiinam ​na jednom mieste piratov aj open-source hnutie je dosledkom toho ze sa v tejto debate ocitli na //zhruba// rovnakych poziciach.)+(poznamka autora: nesnazim sa tu povedat ze piratstvo ​otvorilo ​debatu o intelektualnom vlastnictve,​ ani ze sposobilo vznik nejakeho "​hnutia"​ alebo cohokolvek. moj argument je, ze rozmach p2p debatu omnoho viacej rozsiril a spristupnil ​verejnosti. To ze v clanku ​spominam ​na jednom mieste piratov aj open-source hnutie je dosledkom toho ze sa v tejto debate ocitli na //zhruba// rovnakych poziciach.)
  
  
gnd/sai_scena.1180109643.txt.gz · Last modified: 2007/05/25 16:14 (external edit)