DokuWiki

Vyvoj digitalnych technologii zo sebou prinasa podstatne spolocenske zmeny. Rad by som sa v mojej praci zameral na malu skupinu ludi, ktorej praca ma a bude mat velke spolocenske nasledky. Tato skupina ludi pouziva superrychle informacne dialnice, terabyty diskovych poli, a vznikla vdaka internetu. Hlavnou postavou tejto prace niesu bloggeri. Skupina ludi o ktorej chcem pisat vytvara Scenu. Nie hocijaku scenu, ale Scenu, ktora nam kazdy den a kazdu minutu prinasa do nasich domovov kvalitny piratsky material.

Scena je celkove oznacenie pre ludi a servre, ktore sa podielaju na sireni piratskeho materialu po internete. Piratsky material zahrna vsetky formy digitalneho obsahu na ktory sa vztahuje autorsky zakon: knizky, filmy, softver, hudba. Vsetky tieto data su distribuovane prostrednictvom piratskych serverov a pokial sa dostanu na nase disky, prejdu velkym mnozstvom ftp ulozisk.

Opisme si typicky zivotny cyklus piratskeho materialu. Asi najjednoduchsie bude zacat od tuzby uzivatela, s pohodlia domova si pozriet nejaky novy film. Pre zjednodusenie si ako priklad zoberieme nejake nove uspesne holywoodske scificko, povedzme Sunshine. Rychly check, ci tento film viem stiahnut ukazuje, napr.:

Sunshine.TS.SVCD-CAMERA	
Sunshine.2007.TELESYNC.XviD-ViSUAL
Sunshine TS Spanish [WwW PepeDivx Com]
Sunshine.TS-Screener.XViD.MP3.[DTL].avi
Sunshine 2007 PROPER CAM XviD-MrNiCeGuY
Sunshine 2007 CAM PROPER XviD NEW-R33L
Sunshine CVCD TS-Screener [Spanish] [DTL]
Sunshine CAM REPACK XviD-2bros

Ako vidime, tento film uz bol releasnuty viacerymi skupinami, ale zatial sa na torrentoch nachadza len v kvalitach CAM, Telesync a Screener. CAM je oznacenie pre najnizsiu kvalitu filmu, ktory bol nahraty zvacsa nekvalitnou kamerou priamo v kine. Telesync je oznacenie pre filmy, nahrate v kine na kameru, ale s lepsim zvukom - ten je do kamery privadzany cez kabel priamo z kina (povedzme zvuk v autokine). Screener je uz lepsia verzia - jedna sa o nahravku z videokazety, ktora sa rozosiela na rozne miesta ako promo. Zial po par kliknutiach sa da zistit ze Screener je vonku len vo spanielskej verzii.

Filmy ako tento sa ku koncovemu pouzivatelovi dostanu zvacsa z roznych p2p sieti, alebo torrentovych trackerov. To je vsak uz len koniec ich zivotneho cyklu: presiakli az na najspodnejsiu uroven piratskej sceny. Priamo zo zdroja, ktorym moze byt pracovnik v tovarni na DVD, clen filmoveho stabu, pracovnik vo videopozicovni, atd, film putuje ku ripperovi, ktory ho z daneho media dokaze rychlo zgrabovat a enkodovat tak aby mal 700 MB. Ripper sa dokaze rozhodnut medzi roznymi druhmi kompresie a kodekov a zvoli vzdy ten, ktory najlepsie zachycuje zvukovu a obrazovu dynamiku filmu. Ripper je sucastou piratskej skupiny, ktora sutazi s inymi skupinami v tom, kto prinesie skor a v lepsej kvalite aky material.

Piratske skupiny maju pristup na velmi dobre utajene a zabezpecene FTP servre nazyvane Topsites, na ktorych film uploadnu do ukryteho adresara. Tento film sa v skrytom adresari nachadza az dovtedy pokial sa nenachadza na vsetkych Topsites, kde ma skupina pristup. V tomto momente je film pomocou skriptov odpaleny ako Release do sceny a preteky sa zacinaju.

Na specialnych irc kanaloch sedia kurieri, ktory monitoruju nove releasy. Ked zbadaju releasnuty Sunshine, okamzite nastartuju FTP klienty a tlacia film zo servra na dalsie servre v pretekoch o cas, respekt a kredity. Za kazdy uploadnuty megabajt dat, mozu kurieri stiahnut tri megabajty, ktore sa im ulozia ako tri kredity. Kurier, ktory najrychlejsie rozsiri fim po roznych FTP ma najvacsi respekt a takisto zarobi najviacej kreditov.

V priebehu 10-15 minut sa uz film nachadza na stovkach piratskych ftp-ciek, z ktorych niektore su uz na pomyslenej hierarchii dolezitosti pomerne nizko oproti Topsites. Takto sa material dostava na disky coraz sirsiemu okruhu ludi a postupne zacina difundovat na privatne torrent trackre, a neskor aj do verejnych p2p sieti.

Je paradoxne ze ta sucast ilegalneho sirenia digitalneho obsahu, ktora vyvolala najvacsi ohlas a rezonanciu v spolocnosti, je piratmi povazovana za akusi stoku. P2P siete ako kazaa, napster, soulseek, dc++ a podobne su piratmi ignorovane a v mnozstve releasov sa je mozne docitat nieco ako:

 Finally, MAEM genuinely cares about the music we release. It may seem
 somewhat cliche, but we buy ALL of the records we release, and if you
 enjoy this mp3 sample, then do the right thing and buy a copy for
 yourself. Good artists and record labels deserve your support!

Problem s p2p je ten ze velka vacsina ludi sa stala konzumentmi a p2p ma svoj obsah prave vdaka praci piratskych skupin. Tie su si vo svojom uzavretom systeme navzajom prospesne, pretoze kazda z nich prispieva materialom, ale obrovske masy ludi tahajuce filmy na p2p scene neprinasaju ziadne vyhody.

Treba rozlisovat medzi roznymi “piratmi”. Sucastou sceny su aj torrentove trackre, ci uz verejne alebo privatne. Verejne trackre ako napriklad The Pirate Bay mali obrovsky dopad na sposob myslenia akym ludia uvazuju o obsahu a jeho vlastnictve.

Pirate Bay prevadzkuju Svedi. Svedsko je krajinou, ktora nieje sucastou americkeho DMCA (Digital Millenium Copyright Act), a vyznacuje sa aj relativne laxnym pristupom ku autorskym pravam. Vdaka tymto faktom je takmer nemozne legalne napadnut stranky a servre The Pirate Bay. Pokusy uz boli: minuly rok sa na par dni ocitla stranka ofline a servre boli zhabane svedskou policiou. Pirate Bay zareagovali rychlo, zazalovali stat a do obehu vypustili dokument Steal This Film, v ktorom sa tvrdi ze raziu si objednala agentura MPAA priamo u americkeho ministra zahranicnych veci.

Pirate Bay si vo Svedsku zalozili vlastnu politicku stranu Pirat Byran (Urad Piratstva), ktora svoje meno odvodila od svedskeho Antipiratskeho Uradu, ktory sa marne snazi bojovat s, vo Svedsku velmi popularnou a zakorenenou myslienkou pocitacoveho piratstva. Poslednym krokom, ktory Pirate Bay podnikli bol pokus kupit mikrostat Sealand. Sealand je stara ropna plosina nedaleko Anglickeho pobrezia. Na Sealande kraluje jeho “uzurpator”, ktory podla stareho namorneho prava, ktore v Anglicku este stale plati, vyhlasil opustenu ropnu plosinu za vlastne kralovstvo. Prestahovanim na Sealand by Pirate Bay ziskali vyhodu definovania si vlastnych zakonov, pretoze by si na ropnej plosine zalozili vlastny piratsky stat, ktory by nedodrzoval medzinarodne dohody o ochrane autorskych prav.

Pirate Bay nieje jediny verejny torrentovy tracker, ale kvoli svojmu pristupu a PR sa stal jednym z najznamejsich. Okrem verejnych trackerov existuju aj privatne. Dostat sa do takejto komunity je casto velmi tazke, kedze svoje brany otvara len pri istych prilezitostiach, alebo je potrebne ziskat od nejakeho insidera pozvanku. Privatne torrentove trackre ovela lepsie reguluju podiel medzi prispevkom a stahovanim uzivatelov. Na vacsine z tychto serverov sa rata ratio ako podiel data download / data upload a uzivatelia su nuteni dodrzovat stanove ratio v kategoriach do ktorych patria. Inac su zo servera vyhodeni.

Priklad: stiahol som uz vyse 20 GB hudby z trackeru, a patrim do kategorie uzivatelov, ktori musia mat ratio aspon 0.4. Tieto pravidla niesu samoucelne: vhodne zvolenymi podmienkami sa dosiahne ze uzavreta komunita, ktora rastie exponencialne pomalsie ako data, ktorymi prispieva, si zachova schopnost poskytovat data. Inymi slovami: cim viacej torrentov sa nachadza na servri, tym je menej uzivatelov schopnych ho poskytovat ostatnym (seedovat) a preto pri vhodne zvolenych podmienkach na minimalne ratio su uzivatelia nuteni seedovat stiahnute data pre ostatnych aby sa im ratio zlepsilo.

Je celkom paradoxne sledovat sucasne pokusy slovenskeho T-Comu zaviezt digitalnu televiziu Magio. Sluzbu vyuziva malo ludi a poskytuje momentalne malo filmov, pretoze si nemoze dovolit kupit licencie na ine filmy. Naproti tomu uzivatel s rychlym pripojenim na internet si dokaze z privatneho trackera stiahnut takmer lubovolny film za menej ako hodinu. Music a Video on Demand uz davno funguju, aj ked je pravdou ze regulerny uzivatel ani netusi co to bittorrent je, a ze pohodlnost, pocitacove analfabetstvo a lepsie cenove ponuky nakoniec ku oficialnej video-on-demand verzii prilakaju masy ludi.

Neustale prebiehajuce debaty o podstate autorskych prav v digitalnom veku, sa do povedomia sirsej verejnosti dostali prave kvoli p2p piratsvu. Najdolezitejsie sudne konanie bolo vedene kvoli sieti Grokster. Nadvazovalo na posledny velky sudny spor kvoli intelektualnemu vlastnictvu, ktory sa konal v 70tych rokoch, ked spolocnost SONY uviedla na trh svoju videotechnologiu Betamax. Zrazu sa uzivatelom dostal do ruk nastroj, pomocou ktoreho mohli kopirovat filmy. Sud zaloby vznesene filmovymi spolocnostiami proti Sony zamietol v roku 1984 s tym ze:

.. a distributor cannot be held liable for users' infringement so long 
   as the tool is capable of substantial noninfringing uses ..

Toto rozhodnutie znamenalo pre vyrobcov technologii, ze nebudu zalovani za sposob akym s ich technologiou naraba koncovy uzivatel. Sudne konanie o sieti Grokster prinieslo do sucasnej copyright dzungle dalsi precedens. Sud rozhodol ze:

We hold that one who distributes a device with the object of promoting its use to infringe copyright, 
as shown by clear expression or other affirmative steps taken to foster infringement, is liable for 
the resulting acts of infringement by third parties.

Tento pristup sa nazva “inducement”. Rozhodnutie sudu prinasa technologickym inovatorom problem: a totiz ako sa vyhnut obvineniam a podozreniam z toho ze podnikli “affirmative steps … to foster infringement”. Za istych podmienok by sa teda dal inducement prisudit kazdemu vyrobcovi medii, CD/DVD napalovaciek, mp3 prehravacov, a vseobecne technologii ktore su pouzivane pri nelegalnom kopirovani/pouzivani obsahu.

Copyright vojna sa teda bojuje na mnohych frontoch. Vyrobcovia obsahu sa pomocou podobnych sudnych konani snazia zastrasit technologickych inovatorov, aby neprinasali na trh nove produkty, ktore by umoznovali kopirovat chraneny obsah. Takisto zaluju jednotlivych uzivatelov za porusenie autorskeho prava. Uzko spolupracuju s vladnymi organizaciami a snazia sa rozbijat rozne piratske skupiny. Zastrasuju majitelov serverov a providerov pripojenia, ze nesu “sekundarnu zodpovednost” (secondary liability). Vedu obrovske a drahe PR kampane proti piratstvu. Najnovsi skandal vyvolalo pripojenie anti-piratskej reklamy ktora sa neda preskocit, ku kazdemu filmu na DVD.

Jadrom bitky za copyright a jeho rozsirenie su agentury ako MPAA (Movie Prodecers Association od America) a RIAA (Recording Industry Association of America). Spolupracuju s vyrobcami hw na vyvoji konceptu DRM (Digital Rights Management), technologie, ktora ma zabranovat uzivatelovi kopirovat obsah, alebo pristroj (prehravac, pocitac) pouzivat inym sposobom. Priklady su napriklad (Region locking), technologia broadcast flag, ci specialne kryptovane data na DVD nosicoch (CSS, AACS), etc. Medzi dalsiu pouzivanu techniku boja proti pirastvu je zaplnanie p2p sieti odpadom. Povedzme, ze si stiahnete Sunshine a namiesto ocakavaneho filmu subor pozostava zo sumu, alebo je to anti-piracy PR. Podobna technika sa uplatnuje aj na torrenty: bud sa do swarmu umelo pridavaju chybne data, alebo sa na tracker hodi torrent, ktory sa zasekne na 97% a nieje ho mozne dotahat.

MPAA a RIAA z druhej strany dostavaju odpoved vo forme coraz vacsiehoo nelegalneho stahovania filmov, hudby, kniziek a softveru. Ich promo videa su sikovne a vtipne pozmenene v antipropagandu a tymy hackerov uspesne zdolavaju a lamu najnovsie DRM techniky a sposoby sifrovania dat na nosicoch. Ako perla moze posluzit malajzska mafia, ktora vypisala odmenu za zabitie specialne trenovanych psov hladajucich piratske cdcka.

Piratstvo umoznilo vzniknut celym obchodnym odvetviam. Ci uz sa jedna o najomne agentury, ktore zaplnaju darknet falosnymi datami, alebo o internetove datove pristavy ako rapidshare, alebo kontextovu adWord reklamu na strankach torrentovych trackerov, jedno je jasne: pred ocami mame vznik novej “digitalnej” ekonomiky s vlastnostami totalne odlisnymi od jej IRL predlohy.

Clovek sa spytuje, ci sa sukromne vlastnictvo nemusi vztahovat len na fyzicke predmety, ale ci by bolo mozne ho aplikovat aj na myslienky, napady, inovacie? Tento koncept sa nazyva Intellectual Property. Otazne je ze do akej miery je mozne aplikovat post-industrialne modely vlastnictva vo spolocnosti, ktora uz davno vstupila do informacneho veku. Miliony uzivatelov denno-denne kopiruju a pouzivaju nelegalny obsah. Su to naozaj kriminalnici, alebo kdesi nastala nebadana zmena, ktoru je uz nemozne zastavit ?

Kde napriklad v sirokom priestore medzi legalnym a nelegalnym pouzivanim technologie lezia internetove sluzby ako youtube alebo google video? Je iPod zariadenim sluziacim na porusovanie autorskeho prava ? Ako to je s mp3kami ktore pocuvaju ludia na last.fm ? Je digitalizacia kniziek spolocnostou Google prekrocenim tej bezpecnej hranice ktora oddeluje “fair use” od porusenia kopyrajtu ? A co digitalizacia v kniziciach a galeriach ?

Tieto otazky rezonuju v spolocnosti coraz viacej. Pristupy ako ich riesit su dva: jeden je konzervativny a vyzaduje striktne dodrziavanie vlastnictva aj na intelektualnej urovni, druhy princip je progresivny a definuje intelektualne vlastnictvo ako free, alebo common. Spravidla je prvy pristup dominantejsi, pretoze ho zastavaju sucasne mocenske elity, a utvrdzuju prostrednictvom hospodarskych agreementov ako DMCA, TRIPS, alebo organizacii ako WIPO. Je to pristup, ktory zachova post-industrialny model reality, v ktorom nehrozi nebezpecenstvo zmeny paradigmy. Druhy pristup je omnoho fragmentovanejsi, pluralnejsi a jedna sa o zlozitu siet, priam mracno roznych open-source pristupov , copyleft licencii, hnuti, novych ekonomickych modelov a nakoniec aj samotnych uzivatelov, ktori nevedomky tvoria zakladnu ktora prinasa zmenu nielen v autorskom zakone ale v celej spolocnosti.

(poznamka autora: nesnazim sa tu povedat ze piratstvo otvorilo debatu o intelektualnom vlastnictve, ani ze sposobilo vznik nejakeho “hnutia” alebo cohokolvek. moj argument je, ze rozmach p2p debatu omnoho viacej rozsiril a spristupnil verejnosti. To ze v clanku spominam na jednom mieste piratov aj open-source hnutie je dosledkom toho ze sa v tejto debate ocitli na zhruba rovnakych poziciach.)