Differences

This shows you the differences between two versions of the page.

--- gnd:sai_scena [2007/05/25 18:08]
gnd
+++ gnd:sai_scena [2007/05/25 18:20]
gnd
@@ Line 99: / Line 99: @@
-==== Copyright vojna ====
-Copyright vojna sa teda bojuje na mnohych frontoch. Vyrobcovia obsahu sa pomocou podobnych sudnych konani snazia zastrasit technologickych inovatorov aby neprinasali na trh nove produkty ktore umoznuju kopirovat chraneny obsah. Takisto [[http://www.pcworld.com/article/id,118628-page,1/article.html|zaluju jednotlivych uzivatelov]] za porusenie autorskeho prava. Uzko spolupracuju s vladnymi organizaciami a snazia sa [[http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Fastlink|rozbijat]] rozne piratske skupiny. [[http://www.tgdaily.com/content/view/31859/97/|Zastrasuju majitelov serverov]] a providerov pripojenia ze nesu "sekundarnu zodpovednost" ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Secondary_liability|secondary liability]]). Vedu obrovske a drahe [[http://www.youtube.com/watch?v=lE9-W9JNjio|PR kampane]] proti piratstvu. Najnovsi skandal napriklad vyvolalo pripojenie [[http://www.youtube.com/watch?v=l5SmrHNWhak|anti-piratskej reklamy]] ktora sa neda preskocit, ku kazdemu filmu vydanemu na DVD.
+==== Copyright wars ====
-Jadrom bitky za copyright a jeho rozsirenie su agentury ako MPAA ([[http://www.mpaa.org/|Movie Prodecers Association od America]]) a RIAA ([[http://www.riaa.com/|Recording Industry Association of America]]). Spolupracuju s vyrobcami technologii na zavedeni technologickeho konceptu DRM ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Digital_Rights_Management|Digital Rights Management]]), ktory ma v jednotlivych kusoch techniky zabranovat uzivatelovi kopirovat obsah, alebo pristroj pouzivat inym sposobom. Priklady su napriklad americke DVD prehravace v ktorych neprehrate europske DVD ([[http://dvd-player-software-review.toptenreviews.com/what-is-dvd-region-lock.html|Region locking]]), prehravace ktore umyselne nicia signal na analogovom vystupe, [[http://en.wikipedia.org/wiki/Broadcast_flag|broadcast flag]], prehravace ktore neumoznuju nijakym sposobom prepojit sa s inou technikou, specialne kryptovane data na DVD nosicoch ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Content-scrambling_system|CSS]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Advanced_Access_Content_System|AACS]]), etc. Medzi dalsiu pouzivanu techniku boja proti pirastvu je zaplnanie p2p sieti odpadom. Povedzme ze si stiahnete Sunshine a namiesto ocakavaneho filmu subor pozostava zo sumu, alebo je to anti-piracy PR. Podobna technika sa uplatnuje aj na torrenty: bud sa do swarmu [[http://www.ingentaconnect.com/content/routledg/cirl/2006/00000020/00000003/art00007?crawler=true|umelo pridavaju chybne data]], alebo sa na tracker hodi torrent, ktory sa [[http://technology.guardian.co.uk/weekly/story/0,,2054391,00.html|zasekne na 97%]] a nieje ho mozne dotahat.
+Copyright vojna sa teda bojuje na mnohych frontoch. Vyrobcovia obsahu sa pomocou podobnych sudnych konani snazia zastrasit technologickych inovatorov, aby neprinasali na trh nove produkty, ktore by umoznovali kopirovat chraneny obsah. Takisto [[http://www.pcworld.com/article/id,118628-page,1/article.html|zaluju jednotlivych uzivatelov]] za porusenie autorskeho prava. Uzko spolupracuju s vladnymi organizaciami a snazia sa [[http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Fastlink|rozbijat]] rozne piratske skupiny. [[http://www.tgdaily.com/content/view/31859/97/|Zastrasuju majitelov serverov]] a providerov pripojenia, ze nesu "sekundarnu zodpovednost" ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Secondary_liability|secondary liability]]). Vedu obrovske a drahe [[http://www.youtube.com/watch?v=lE9-W9JNjio|PR kampane]] proti piratstvu. Najnovsi skandal vyvolalo pripojenie [[http://www.youtube.com/watch?v=l5SmrHNWhak|anti-piratskej reklamy]] ktora sa neda preskocit, ku kazdemu filmu na DVD.
-MPAA a RIAA z druhej strany dostavaju odpoved vo forme coraz vacsiehoo nelegalneho stahovania filmov, hudby, kniziek a softveru. Ich promo videa su [[http://www.netsons.org/pub/TrustedComputing_LAFKON_HIGH.mov|sikovne]] a [[http://www.youtube.com/watch?v=oXR4T8xVFdw|vtipne]] pozmenene v [[http://www.tuxick.net/pics/piracy2.jpg|antipropagandu]] a tymy hackerov uspesne [[http://en.wikipedia.org/wiki/DeCSS|zdolavaju]] a [[http://blog.wired.com/gadgets/2007/02/the_new_hddvdbl.html|lamu]] najnovsie DRM techniky a sposoby sifrovania dat na nosicoch. Ako perla moze posluzit malajzska mafia, ktora vypisala [[http://www.zeropaid.com/news/8537/Wanted+dead+or+alive:+2+MPAA+anti-piracy+dogs|odmenu za zabitie specialne trenovanych psov hladajucich piratske cdcka]].
+Jadrom bitky za copyright a jeho rozsirenie su agentury ako MPAA ([[http://www.mpaa.org/|Movie Prodecers Association od America]]) a RIAA ([[http://www.riaa.com/|Recording Industry Association of America]]). Spolupracuju s vyrobcami hw na vyvoji konceptu DRM ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Digital_Rights_Management|Digital Rights Management]]), technologie, ktora ma zabranovat uzivatelovi kopirovat obsah, alebo pristroj (prehravac, pocitac) pouzivat inym sposobom. Priklady su napriklad ([[http://dvd-player-software-review.toptenreviews.com/what-is-dvd-region-lock.html|Region locking]]), technologia [[http://en.wikipedia.org/wiki/Broadcast_flag|broadcast flag]], ci specialne kryptovane data na DVD nosicoch ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Content-scrambling_system|CSS]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Advanced_Access_Content_System|AACS]]), etc. Medzi dalsiu pouzivanu techniku boja proti pirastvu je zaplnanie p2p sieti odpadom. Povedzme, ze si stiahnete Sunshine a namiesto ocakavaneho filmu subor pozostava zo sumu, alebo je to anti-piracy PR. Podobna technika sa uplatnuje aj na torrenty: bud sa do swarmu [[http://www.ingentaconnect.com/content/routledg/cirl/2006/00000020/00000003/art00007?crawler=true|umelo pridavaju chybne data]], alebo sa na tracker hodi torrent, ktory sa [[http://technology.guardian.co.uk/weekly/story/0,,2054391,00.html|zasekne na 97%]] a nieje ho mozne dotahat.
+MPAA a RIAA z druhej strany dostavaju odpoved vo forme coraz vacsiehoo nelegalneho stahovania filmov, hudby, kniziek a softveru. Ich promo videa su [[http://www.youtube.com/watch?v=K1H7omJW4TI|sikovne]] a [[http://www.youtube.com/watch?v=oXR4T8xVFdw|vtipne]] pozmenene v [[http://www.tuxick.net/pics/piracy2.jpg|antipropagandu]] a tymy hackerov uspesne [[http://en.wikipedia.org/wiki/DeCSS|zdolavaju]] a [[http://blog.wired.com/gadgets/2007/02/the_new_hddvdbl.html|lamu]] najnovsie DRM techniky a sposoby sifrovania dat na nosicoch. Ako perla moze posluzit malajzska mafia, ktora vypisala [[http://www.zeropaid.com/news/8537/Wanted+dead+or+alive:+2+MPAA+anti-piracy+dogs|odmenu za zabitie specialne trenovanych psov hladajucich piratske cdcka]].
@@ Line 112: / Line 112: @@
-==== whats up ? ====
+==== Whats up ? ====
 Piratstvo umoznilo vzniknut celym obchodnym odvetviam. Ci uz sa jedna o najomne agentury, ktore zaplnaju [[http://en.wikipedia.org/wiki/Darknet|darknet]] falosnymi datami, alebo o internetove datove pristavy ako [[http://www.rapidshare.com|rapidshare]], alebo [[http://thepiratebay.org/tor/3695151/Bjork_-_Volta_-_DTS_6.1ch|kontextovu adWord reklamu na strankach torrentovych trackerov]], jedno je jasne: pred ocami mame vznik novej "digitalnej" ekonomiky s vlastnostami totalne odlisnymi od jej IRL predlohy.
-Clovek sa spytuje ze ci sa sukromne vlastnictvo nemusi vztahovat len na fyzicke predmety, ale ci by ho bolo mozne aplikovat aj na myslienky, napady, inovacie? Tento koncept sa nazyva Intellectual Property. Otazne je ze do akej miery je mozne aplikovat post-industrialne modely vlastnictva vo spolocnosti, ktora uz davno vstupila do informacneho veku. Miliony uzivatelov denno-denne kopiruju a pouzivaju nelegalny obsah. Su to naozaj kriminalnici, alebo kdesi nastala nebadana zmena, ktoru je uz nemozne zastavit ?
+Clovek sa spytuje, ci sa sukromne vlastnictvo nemusi vztahovat len na fyzicke predmety, ale ci by bolo mozne ho aplikovat aj na myslienky, napady, inovacie? Tento koncept sa nazyva Intellectual Property. Otazne je ze do akej miery je mozne aplikovat post-industrialne modely vlastnictva vo spolocnosti, ktora uz davno vstupila do informacneho veku. Miliony uzivatelov denno-denne kopiruju a pouzivaju nelegalny obsah. Su to naozaj kriminalnici, alebo kdesi nastala nebadana zmena, ktoru je uz nemozne zastavit ?
-Kde napriklad na sirokyh poliach medzi legalnym a nelegalnym pouzivanim technologie lezia internetove sluzby ako [[http://www.youtube.com|youtube]] alebo google video? Je iPod zariadenim sluziacim na porusovanie autorskeho prava ? Ako to je s mp3kami ktore pocuvaju ludia na [[http://www.last.fm|last.fm]] ? Je digitalizacia kniziek spolocnostou Google prekrocenim tej bezpecnej hranice ktora oddeluje "fair use" od porusenia kopyrajtu ? A co digitalizacia v kniziciach a galeriach ?
+Kde napriklad v sirokom priestore medzi legalnym a nelegalnym pouzivanim technologie lezia internetove sluzby ako [[http://www.youtube.com|youtube]] alebo google video? Je iPod zariadenim sluziacim na porusovanie autorskeho prava ? Ako to je s mp3kami ktore pocuvaju ludia na [[http://www.last.fm|last.fm]] ? Je digitalizacia kniziek spolocnostou Google prekrocenim tej bezpecnej hranice ktora oddeluje "fair use" od porusenia kopyrajtu ? A co digitalizacia v kniziciach a galeriach ?
-Tieto otazky rezonuju v spolocnosti coraz viacej. Pristupy ako ich riesit su dva: jeden je konzervativny a vyzaduje striktne dodrziavanie vlastnictva aj na intelektualnej urovni, druhy princip je progresivny a definuje sferu myslienok ako free, alebo common. Spravidla je prvy pristup dominantejsi pretoze ho podporuju sucasne mocenske elity, prostrednictvom hospodarskych agreementov ako [[http://en.wikipedia.org/wiki/DMCA|DMCA]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Agreement_on_Trade-Related_Aspects_of_Intellectual_Property_Rights|TRIPS]], alebo organizacii ako [[http://www.wipo.int/|WIPO]]. Je to pristup, ktory zachova post-industrialny model reality, v ktorom nehrozi nebezpecenstvo zmeny paradigmy. Druhy pristup je omnoho fragmentovanejsi, pluralnejsi a jedna sa o zlozitu siet, priam mracno roznych open-source pristupov , [[http://en.wikipedia.org/wiki/Copyleft|copyleft]] licencii, [[http://www.opensource.org/|hnuti]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Alternative_compensation_system|novych ekonomickych modelov]] a nakoniec aj samotnych uzivatelov, ktori nevedomky tvoria zakladnu ktora prinasa zmenu nielen v autorskom zakone ale v celej spolocnosti.
+Tieto otazky rezonuju v spolocnosti coraz viacej. Pristupy ako ich riesit su dva: jeden je konzervativny a vyzaduje striktne dodrziavanie vlastnictva aj na intelektualnej urovni, druhy princip je progresivny a definuje intelektualne vlastnictvo ako free, alebo common. Spravidla je prvy pristup dominantejsi, pretoze ho zastavaju sucasne mocenske elity, a utvrdzuju prostrednictvom hospodarskych agreementov ako [[http://en.wikipedia.org/wiki/DMCA|DMCA]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Agreement_on_Trade-Related_Aspects_of_Intellectual_Property_Rights|TRIPS]], alebo organizacii ako [[http://www.wipo.int/|WIPO]]. Je to pristup, ktory zachova post-industrialny model reality, v ktorom nehrozi nebezpecenstvo zmeny paradigmy. Druhy pristup je omnoho fragmentovanejsi, pluralnejsi a jedna sa o zlozitu siet, priam mracno roznych open-source pristupov , [[http://en.wikipedia.org/wiki/Copyleft|copyleft]] licencii, [[http://www.opensource.org/|hnuti]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Alternative_compensation_system|novych ekonomickych modelov]] a nakoniec aj samotnych uzivatelov, ktori nevedomky tvoria zakladnu ktora prinasa zmenu nielen v autorskom zakone ale v celej spolocnosti.
-(poznamka autora: nesnazim sa tu povedat ze piratstvo ovorilo debatu o intelektualnom vlastnictve, ani ze sposobilo vznik nejakeho "hnutia" alebo cohokolvek. moj argument je, ze rozmach p2p debatu omnoho viacej rozsiril a otvoril verejnosti. To ze v clanku spomiinam na jednom mieste piratov aj open-source hnutie je dosledkom toho ze sa v tejto debate ocitli na //zhruba// rovnakych poziciach.)
+(poznamka autora: nesnazim sa tu povedat ze piratstvo otvorilo debatu o intelektualnom vlastnictve, ani ze sposobilo vznik nejakeho "hnutia" alebo cohokolvek. moj argument je, ze rozmach p2p debatu omnoho viacej rozsiril a spristupnil verejnosti. To ze v clanku spominam na jednom mieste piratov aj open-source hnutie je dosledkom toho ze sa v tejto debate ocitli na //zhruba// rovnakych poziciach.)

DokuWiki

User Tools

Site Tools

Differences

Page Tools