User Tools

Site Tools


gnd:sai_scena

Differences

This shows you the differences between two versions of the page.

Link to this comparison view

Both sides previous revision Previous revision
Next revision
Previous revision
gnd:sai_scena [2007/05/25 16:45]
gnd
gnd:sai_scena [2007/05/25 19:12]
gnd
Line 1: Line 1:
 ===== Spolocenske aspekty informatiky ===== ===== Spolocenske aspekty informatiky =====
 +
  
  
 ==== Scena ==== ==== Scena ====
  
-Vyvoj digitalnych technologii zo sebou prinasa podstatne spolocenske zmeny. Rad by som sa v mojej praci zameral na malu skupinu ludi, ktora sposobila obrovske zmeny dopad jej prace ma velke spolocenske nasledky. Tato skupina ludi by nebola schopna robit svoju pracu bez existencie superrychlych informacnych dialnicterabytov diskovych poli, a bez zapojenia sa obrovskeho poctu ludi, ktorych spojil internet. Hlavnou postavou tejto prace vsak niesu bloggeri. Skupina ludi o ktorej chcem pisat vytvara Scenu. Nie hocijaku scenu, ale Scenu, ktora nam kazdy den a kazdu minutu prinasa do nasich domovov kvalitny piratsky material. +Vyvoj digitalnych technologii zo sebou prinasa podstatne spolocenske zmeny. Rad by som sa v mojej praci zameral na malu skupinu ludi, ktorej praca ma bude mat velke spolocenske nasledky. Tato skupina ludi pouziva superrychle informacne dialniceterabyty diskovych poli, a vznikla vdaka internetu. Hlavnou postavou tejto prace niesu bloggeri. Skupina ludi o ktorej chcem pisat vytvara Scenu. Nie hocijaku scenu, ale Scenu, ktora nam kazdy den a kazdu minutu prinasa do nasich domovov kvalitny piratsky material.  
 + 
 +Scena je celkove oznacenie pre ludi a servre, ktore sa podielaju na sireni piratskeho materialu po internete. Piratsky material zahrna vsetky formy digitalneho obsahu na ktory sa vztahuje autorsky zakon: knizky, filmy, softver, hudba. Vsetky tieto data su distribuovane prostrednictvom piratskych serverov a pokial sa dostanu na nase disky, prejdu velkym mnozstvom ftp ulozisk
  
-Scena je celkove oznacenie pre ludi a servre, ktore sa podielaju na sireni piratskeho materialu po internete. Piratsky material zahrna vsetky formy digitalneho obsahu na ktory sa vztahuje autorsky zakon: knizky, filmy, softver, hudba. Vsetky tieto data su distribuovane  piratskych serverov a pokial sa dostanu na nase disky, prejdu velkym mnozstvom ftp ulozisk.  
  
 ==== Den v zivote ripnuteho filmu ==== ==== Den v zivote ripnuteho filmu ====
  
-Opisme si typicky zivotny cyklus piratskeho materialu. Asi najjednoduchsie bude zacat od tuzby uzivatela, s pohodlia domova si pozriet nejaky novy film. Pre zjednodusenie si ako priklad zoberieme nejake nove uspesne holywoodske scificko, povedzme Sunshine. Rychly check, ci tento film viem stiahnut ukazuje, napr.: +Opisme si typicky zivotny cyklus piratskeho materialu. Asi najjednoduchsie bude zacat od tuzby uzivatela, s pohodlia domova si pozriet nejaky novy film. Pre zjednodusenie si ako priklad zoberieme nejake nove uspesne holywoodske scificko, povedzme Sunshine. Rychly [[http://scrapetorrent.com/Search/index.php?search=sunshine&sort=seed&fz=&zs=&pf=|check]], ci tento film viem stiahnut ukazuje, napr.: 
  
 <code> <code>
Line 41: Line 43:
  
 Problem s p2p je ten ze velka vacsina ludi sa stala konzumentmi a p2p ma svoj obsah prave vdaka praci piratskych skupin. Tie su si vo svojom uzavretom systeme navzajom prospesne, pretoze kazda z nich prispieva materialom, ale obrovske masy ludi tahajuce filmy na p2p scene neprinasaju ziadne vyhody.  Problem s p2p je ten ze velka vacsina ludi sa stala konzumentmi a p2p ma svoj obsah prave vdaka praci piratskych skupin. Tie su si vo svojom uzavretom systeme navzajom prospesne, pretoze kazda z nich prispieva materialom, ale obrovske masy ludi tahajuce filmy na p2p scene neprinasaju ziadne vyhody. 
 +
  
  
Line 52: Line 55:
 Treba rozlisovat medzi roznymi "piratmi". Sucastou sceny su aj torrentove trackre, ci uz verejne alebo privatne. Verejne trackre ako napriklad The Pirate Bay mali obrovsky dopad na sposob myslenia akym ludia uvazuju o obsahu a jeho vlastnictve.  Treba rozlisovat medzi roznymi "piratmi". Sucastou sceny su aj torrentove trackre, ci uz verejne alebo privatne. Verejne trackre ako napriklad The Pirate Bay mali obrovsky dopad na sposob myslenia akym ludia uvazuju o obsahu a jeho vlastnictve. 
  
-Pirate Bay prevadzkuju Svedi. Svedska je krajinou, ktora nieje sucastou americkeho DMCA (Digital Millenium Copyright Act), a vyznacuje sa aj relativne laxnym pristupom ku autorskym pravam. Vdaka tymto faktom je takmer nemozne legalne napadnut stranky a servre The Pirate Bay. Pokusy uz boli: minuly rok sa na par dni ocitla stranka ofline a servre boli zhabane svedskou policiou. Pirate Bay zareagovali rychlo, zazalovali stat a do obehu vypustili dokument [[http://www.stealthisfilm.com|Steal This Film]], v ktorom sa tvrdi ze raziu si objednala agentura MPAA priamo u americkeho ministra zahranicnych veci.+Pirate Bay prevadzkuju Svedi. Svedsko je krajinou, ktora nieje sucastou americkeho DMCA (Digital Millenium Copyright Act), a vyznacuje sa aj relativne laxnym pristupom ku autorskym pravam. Vdaka tymto faktom je takmer nemozne legalne napadnut stranky a servre The Pirate Bay. Pokusy uz boli: minuly rok sa na par dni ocitla stranka ofline a servre boli zhabane svedskou policiou. Pirate Bay zareagovali rychlo, zazalovali stat a do obehu vypustili dokument [[http://www.stealthisfilm.com|Steal This Film]], v ktorom sa tvrdi ze raziu si objednala agentura MPAA priamo u americkeho ministra zahranicnych veci.
  
 Pirate Bay si vo Svedsku zalozili vlastnu politicku stranu [[http://piratbyran.org|Pirat Byran]] (Urad Piratstva), ktora svoje meno odvodila od svedskeho Antipiratskeho Uradu, ktory sa marne snazi bojovat s, vo Svedsku velmi popularnou a zakorenenou myslienkou pocitacoveho piratstva. Poslednym krokom, ktory Pirate Bay podnikli bol [[http://buysealand.com/|pokus kupit mikrostat Sealand]]. [[http://www.sealandgov.org/history.html|Sealand]] je stara ropna plosina nedaleko Anglickeho pobrezia. Na Sealande kraluje jeho "uzurpator", ktory podla stareho namorneho prava, ktore v Anglicku este stale plati, vyhlasil opustenu ropnu plosinu za vlastne kralovstvo. Prestahovanim na Sealand by Pirate Bay ziskali vyhodu definovania si vlastnych zakonov, pretoze by si na ropnej plosine zalozili vlastny piratsky stat, ktory by nedodrzoval medzinarodne dohody o ochrane autorskych prav.  Pirate Bay si vo Svedsku zalozili vlastnu politicku stranu [[http://piratbyran.org|Pirat Byran]] (Urad Piratstva), ktora svoje meno odvodila od svedskeho Antipiratskeho Uradu, ktory sa marne snazi bojovat s, vo Svedsku velmi popularnou a zakorenenou myslienkou pocitacoveho piratstva. Poslednym krokom, ktory Pirate Bay podnikli bol [[http://buysealand.com/|pokus kupit mikrostat Sealand]]. [[http://www.sealandgov.org/history.html|Sealand]] je stara ropna plosina nedaleko Anglickeho pobrezia. Na Sealande kraluje jeho "uzurpator", ktory podla stareho namorneho prava, ktore v Anglicku este stale plati, vyhlasil opustenu ropnu plosinu za vlastne kralovstvo. Prestahovanim na Sealand by Pirate Bay ziskali vyhodu definovania si vlastnych zakonov, pretoze by si na ropnej plosine zalozili vlastny piratsky stat, ktory by nedodrzoval medzinarodne dohody o ochrane autorskych prav. 
Line 69: Line 72:
  
  
-==== Piratstvo a spolocnost ==== 
  
-Je celkom paradoxne sledovat sucasne pokusy slovenskeho T-Comu zaviezt digitalnu televiziu Magio. Sluzbu vyuziva malo ludi a poskytuje momentalne malo filmov, pretoze si nemoze dovolit kupit licencie na ine filmy [[http://pocitace.sme.sk/c/3285488/Magio-trpi-detskymi-chorobami.html|1]]. Naproti tomu uzivatel s rychlym pripojenim na internet si dokaze z privatneho trackera stiahnut takmer lubovolny film za menej ako hodinu. Music a Video on Demand uz davno funguju, aj ked je pravdou ze regulerny uzivatel ani netusi co to bittorrent je, a ze pohodlnost, pocitacove analfabetstvo a lepsie cenove ponuky nakoniec ku oficialnej video-on-demand verzii prilakaju masy ludi. Jedine, ze by niekto z piratskej sceny vynasiel biznis model, ktory by nasytil aj holywoodske studia, zapchal usta agenturam ako MPAA Alebo RIAA, zarobil si na seba a uzivatelovi by stale poskytoval komfort bezplatneho (alebo mikroplatboveho) a rychleho pristupu ku lubovolnym datam.  
  
-Neustale prebiehajuce debaty o podstate autorskych prav v digitalnom veku, sa do povedomia sirsej verejnosti dostali prave kvoli p2p piratsvu. Najdolezitejsie sudne konanie bolo vedene kvoli sieti Grokster. Nadvazovalo na posledny velky sud kvoli intelektualnemu vlastnictvu sa konal v 70tych rokoch, ked spolocnost SONY uviedla na trh svoju videotechnologiu Betamax. Zrazu sa uzivatelom dostal do ruk nastroj, pomocou ktoreho mohli kopirovat filmy. Sud zaloby vznesene filmovymi spolocnostiami proti Sony zamietol v roku 1984 s tym ze: +==== Piratstvo a zakon ==== 
 + 
 +Je celkom paradoxne sledovat sucasne pokusy slovenskeho T-Comu zaviezt digitalnu televiziu [[http://www.t-com.sk/magio|Magio]]. Sluzbu vyuziva malo ludi a poskytuje momentalne [[http://pocitace.sme.sk/c/3285488/Magio-trpi-detskymi-chorobami.html|malo filmov]], pretoze si nemoze dovolit kupit licencie na ine filmy. Naproti tomu uzivatel s rychlym pripojenim na internet si dokaze z privatneho trackera stiahnut takmer lubovolny film za menej ako hodinu. Music a Video on Demand uz davno funguju, aj ked je pravdou ze regulerny uzivatel ani netusi co to bittorrent je, a ze pohodlnost, pocitacove analfabetstvo a lepsie cenove ponuky nakoniec ku oficialnej video-on-demand verzii prilakaju masy ludi.  
 + 
 +Neustale prebiehajuce debaty o podstate autorskych prav v digitalnom veku, sa do povedomia sirsej verejnosti dostali prave kvoli p2p piratsvu. Najdolezitejsie [[http://www.eff.org/IP/P2P/MGM_v_Grokster|sudne konanie]] bolo vedene kvoli sieti Grokster. Nadvazovalo na posledny velky  [[http://en.wikipedia.org/wiki/Sony_Corp._v._Universal_City_Studios|sudny spor kvoli intelektualnemu vlastnictvu]], ktory sa konal v 70tych rokoch, ked spolocnost SONY uviedla na trh svoju videotechnologiu Betamax. Zrazu sa uzivatelom dostal do ruk nastroj, pomocou ktoreho mohli kopirovat filmy. Sud zaloby vznesene filmovymi spolocnostiami proti Sony zamietol v roku 1984 s tym ze: 
  
 <code> <code>
Line 88: Line 93:
 </code> </code>
  
-Tento pristup sa nazva "inducement". Rozhodnutie sudu prinasa technologickym inovatorom problem: a totiz ako sa vyhnut obvineniam a podozreniam z toho ze podnikli "affirmative steps ... to foster infringement". Za istych podmienok by sa teda dal inducement prisudit kazdemu vyrobcovi medii, CD/DVD napalovaciek, mp3 prehravacov, a vseobecne technologii ktore su pouzivane pri nelegalnom kopirovani/pouzivani obsahu.+Tento pristup sa nazva "inducement". Rozhodnutie sudu prinasa technologickym inovatorom problem: a totiz ako sa vyhnut obvineniam a podozreniam z toho ze podnikli "affirmative steps ... to foster infringement". Za istych podmienok by sa teda dal inducement prisudit kazdemu vyrobcovi medii, CD/DVD napalovaciek, [[http://www.apple.com/ipod/ipod.html|mp3 prehravacov]], a vseobecne technologii ktore su pouzivane pri nelegalnom kopirovani/pouzivani obsahu. 
 + 
 + 
 + 
 + 
 + 
 + 
 + 
 +==== Copyright wars ==== 
 + 
 +Copyright vojna sa teda bojuje na mnohych frontoch. Vyrobcovia obsahu sa pomocou podobnych sudnych konani snazia zastrasit technologickych inovatorov, aby neprinasali na trh nove produkty, ktore by umoznovali kopirovat chraneny obsah. Takisto [[http://www.pcworld.com/article/id,118628-page,1/article.html|zaluju jednotlivych uzivatelov]] za porusenie autorskeho prava. Uzko spolupracuju s vladnymi organizaciami a snazia sa [[http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Fastlink|rozbijat]] rozne piratske skupiny. [[http://www.tgdaily.com/content/view/31859/97/|Zastrasuju majitelov serverov]] a providerov pripojenia, ze nesu "sekundarnu zodpovednost" ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Secondary_liability|secondary liability]]). Vedu obrovske a drahe [[http://www.youtube.com/watch?v=lE9-W9JNjio|PR kampane]] proti piratstvu. Najnovsi skandal vyvolalo pripojenie [[http://www.youtube.com/watch?v=l5SmrHNWhak|anti-piratskej reklamy]] ktora sa neda preskocit, ku kazdemu filmu na DVD. 
 + 
 +Jadrom bitky za copyright a jeho rozsirenie su agentury ako MPAA ([[http://www.mpaa.org/|Movie Prodecers Association od America]]) a RIAA ([[http://www.riaa.com/|Recording Industry Association of America]]). Spolupracuju s vyrobcami hw na vyvoji konceptu DRM ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Digital_Rights_Management|Digital Rights Management]]), technologie, ktora ma zabranovat uzivatelovi kopirovat obsah, alebo pristroj (prehravac, pocitac) pouzivat inym sposobom. Priklady su napriklad ([[http://dvd-player-software-review.toptenreviews.com/what-is-dvd-region-lock.html|Region locking]]), technologia [[http://en.wikipedia.org/wiki/Broadcast_flag|broadcast flag]], ci specialne kryptovane data na DVD nosicoch ([[http://en.wikipedia.org/wiki/Content-scrambling_system|CSS]], [[http://en.wikipedia.org/wiki/Advanced_Access_Content_System|AACS]]), etc. Medzi dalsiu pouzivanu techniku boja proti pirastvu je zaplnanie p2p sieti odpadom. Povedzme, ze si stiahnete Sunshine a namiesto ocakavaneho filmu subor pozostava zo sumu, alebo je to anti-piracy PR. Podobna technika sa uplatnuje aj na torrenty: bud sa do swarmu [[http://www.ingentaconnect.com/content/routledg/cirl/2006/00000020/00000003/art00007?crawler=true|umelo pridavaju chybne data]], alebo sa na tracker hodi torrent, ktory sa [[http://technology.guardian.co.uk/weekly/story/0,,2054391,00.html|zasekne na 97%]] a nieje ho mozne dotahat.  
 + 
 +MPAA a RIAA z druhej strany dostavaju odpoved vo forme coraz vacsiehoo nelegalneho stahovania filmov, hudby, kniziek a softveru. Ich promo videa su [[http://www.youtube.com/watch?v=K1H7omJW4TI|sikovne]] a [[http://www.youtube.com/watch?v=oXR4T8xVFdw|vtipne]] pozmenene v [[http://www.tuxick.net/pics/piracy2.jpg|antipropagandu]] a tymy hackerov uspesne [[http://en.wikipedia.org/wiki/DeCSS|zdolavaju]] a [[http://blog.wired.com/gadgets/2007/02/the_new_hddvdbl.html|lamu]] najnovsie DRM techniky a sposoby sifrovania dat na nosicoch. Ako perla moze posluzit malajzska mafia, ktora vypisala [[http://www.zeropaid.com/news/8537/Wanted+dead+or+alive:+2+MPAA+anti-piracy+dogs|odmenu za zabitie specialne trenovanych psov hladajucich piratske cdcka]]. 
  
  
-==== Copyright vojna ==== 
  
-Copyright vojna sa teda bojuje na mnohych frontoch. Vyrobcovia obsahu sa pomocou podobnych sudnych konani snazia zastrasit technologickych inovatorov aby neprinasali na trh nove produkty ktore umoznuju kopirovat chraneny obsah. Takisto zaluju jednotlivych uzivatelov za porusenie autorskeho prava. Uzko spolupracuju s vladnymi organizaciami a snazia sa rozbijat rozne piratske skupiny. Zastrasuju majitelov serverov a providerov pripojenia ze nesu "sekundarnu zodpovednost" (ang: secondary liability). Vedu obrovske a drahe PR kampane proti piratstvu. Najnovsi skandal napriklad vyvolalo pripojenie anti-piratskej reklamy ktora sa neda preskocit, ku kazdemu filmu vydanemu na DVD. 
  
-Jadrom bitky za copyright a jeho rozsirenie su agentury ako MPAA (Movie Prodecers Association od America) a RIAA (Recording Industry Association of America). Spolupracuju s vyrobcami technologii na zavedeni technologickeho konceptu DRM (Digital rights management), ktory ma v jednotlivych kusoch techniky zabranovat uzivatelovi kopirovat obsah, alebo pristroj pouzivat inym sposobom. Priklady su napriklad americke DVD prehravace v ktorych neprehrate europske DVD, prehravace ktore umyselne nicia signal na analogovom vystupe, prehravace ktore neumoznuju nijakym sposobom prepojit sa s inou technikou, specialne kryptovane data na DVD nosicoch, etc. Medzi dalsiu pouzivanu techniku boja proti pirastvu je zaplnanie p2p sieti. Povedzme ze si stiahnete Sunshine a namiesto filmu subor pozostava zo sumu, alebo je to anti-piracy PR. Podobna technika sa uplatnuje aj na torrenty: bud sa do swarmu umelo pridavaju chybne data, alebo sa na tracker hodi torrent ktoru sa zasekne na 97% a nieje ho mozne dotahat.  
  
-MPAA a RIAA z druhej strany dostavaju odpoved vo forme coraz vacsiehoo nelegalneho stahovania filmov, hudby, kniziek a softveru. Ich promo videa su [[http://www.netsons.org/pub/TrustedComputing_LAFKON_HIGH.mov|sikovne]] a vtipne pozmenene v [[http://www.tuxick.net/pics/piracy2.jpg|antipropagandu]] a tymy hackerov uspesne zdolavaju a lamu najnovsie DRM techniky a sposoby sifrovania dat na nosicoch. 
  
  
-==== whats up ? ====+==== Whats up ? ====
  
-Piratstvo umoznilo vzniknut celym obchodnym odvetviam. Ci uz sa jedna o najomne agentury, ktore zaplnaju darknet falosnymi datami, alebo o internetove datove pristavy ako rapidshare, alebo kontextovu adWord reklamu na strankach torrentovych trackerov, jedno je jasne: pred ocami mame vznik novej "digitalnej" ekonomiky s vlastnostami totalne odlisnymi od jej IRL predlohy.+Piratstvo umoznilo vzniknut celym obchodnym odvetviam. Ci uz sa jedna o najomne agentury, ktore zaplnaju [[http://en.wikipedia.org/wiki/Darknet|darknet]] falosnymi datami, alebo o internetove datove pristavy ako [[http://www.rapidshare.com|rapidshare]], alebo [[http://thepiratebay.org/tor/3695151/Bjork_-_Volta_-_DTS_6.1ch|kontextovu adWord reklamu na strankach torrentovych trackerov]], jedno je jasne: pred ocami mame vznik novej "digitalnej" ekonomiky s vlastnostami totalne odlisnymi od jej IRL predlohy.
  
-Clovek sa spytuje ze ci sa sukromne vlastnictvo nemusi vztahovat len na fyzicke predmety, ale ci by ho bolo mozne aplikovat aj na myslienky, napady, inovacie? Tento koncept sa nazyva Intellectual Property. Otazne je ze do akej miery je mozne aplikovat post-industrialne modely vlastnictva vo spolocnosti, ktora uz davno vstupila do informacneho veku. Miliony uzivatelov denno-denne kopiruju a pouzivaju nelegalny obsah. Su to naozaj kriminalnici, alebo kdesi nastala nebadana zmena, ktoru je uz nemozne zastavit ? +Clovek sa spytujeci sa sukromne vlastnictvo nemusi vztahovat len na fyzicke predmety, ale ci by bolo mozne ho aplikovat aj na myslienky, napady, inovacie? Tento koncept sa nazyva Intellectual Property. Otazne je ze do akej miery je mozne aplikovat post-industrialne modely vlastnictva vo spolocnosti, ktora uz davno vstupila do informacneho veku. Miliony uzivatelov denno-denne kopiruju a pouzivaju nelegalny obsah. Su to naozaj kriminalnici, alebo kdesi nastala nebadana zmena, ktoru je uz nemozne zastavit ? 
  
-Kde napriklad na sirokyh poliach medzi legalnym a nelegalnym pouzivanim technologie lezia internetove sluzby ako youtube alebo google video? Je IPod zariadenim sluziacim na porusovanie autorskeho prava ? Ako to je s mp3kami ktore pocuvaju ludia na last.fm ? Je digitalizacia kniziek spolocnostou Google prekrocenim tej bezpecnej hranice ktora oddeluje "fair use" od porusenia kopyrajtu ? A co digitalizacia v kniziciach a galeriach ?+Kde napriklad v sirokom priestore medzi legalnym a nelegalnym pouzivanim technologie lezia internetove sluzby ako [[http://www.youtube.com|youtube]] alebo google video? Je iPod zariadenim sluziacim na porusovanie autorskeho prava ? Ako to je s mp3kami ktore pocuvaju ludia na [[http://www.last.fm|last.fm]] ? Je digitalizacia kniziek spolocnostou Google prekrocenim tej bezpecnej hranice ktora oddeluje "fair use" od porusenia kopyrajtu ? A co digitalizacia v kniziciach a galeriach ?
  
-Tieto otazky rezonuju v spolocnosti coraz viacej. Pristupy ako ich riesit su dva: jeden je konzervativny a vyzaduje striktne dodrziavanie vlastnictva aj na intelektualnej urovni, druhy princip je progresivny a definuje sferu myslienok ako free, alebo common. Spravidla je prvy pristup dominantejsi tymze ho podporuju sucasne mocenske elity, prostrednictvom hospodarskych agreementov ako DMCA, TRIPS, alebo organizacii ako WIPO. Je to pristup, ktory zachova post-industrialny model reality, v ktorom nehrozi nebezpecenstvo zmeny. Druhy pristup je omnoho fragmentovanejsi, pluralnejsi a jedna sa o zlozitu siet, priam mracno roznych open-source pristupov, copyleft licencii, hnuti, novych ekonomickych modelov a nakoniec aj samotnych uzivatelov, ktori nevedomky tvoria zakladnu ktora prinasa zmenu nielen v autorskom zakone ale v celej spolocnosti.+Tieto otazky rezonuju v spolocnosti coraz viacej. Pristupy ako ich riesit su dva: jeden je konzervativny a vyzaduje striktne dodrziavanie vlastnictva aj na intelektualnej urovni, druhy princip je progresivny a definuje intelektualne vlastnictvo ako free, alebo common. Spravidla je prvy pristup dominantejsi, pretoze ho zastavaju sucasne mocenske elity, a utvrdzuju prostrednictvom hospodarskych agreementov ako [[http://en.wikipedia.org/wiki/DMCA|DMCA]][[http://en.wikipedia.org/wiki/Agreement_on_Trade-Related_Aspects_of_Intellectual_Property_Rights|TRIPS]], alebo organizacii ako [[http://www.wipo.int/|WIPO]]. Je to pristup, ktory zachova post-industrialny model reality, v ktorom nehrozi nebezpecenstvo zmeny paradigmy. Druhy pristup je omnoho fragmentovanejsi, pluralnejsi a jedna sa o zlozitu siet, priam mracno roznych open-source pristupov , [[http://en.wikipedia.org/wiki/Copyleft|copyleft]] licencii, [[http://www.opensource.org/|hnuti]][[http://en.wikipedia.org/wiki/Alternative_compensation_system|novych ekonomickych modelov]] a nakoniec aj samotnych uzivatelov, ktori nevedomky tvoria zakladnu ktora prinasa zmenu nielen v autorskom zakone ale v celej spolocnosti.
  
 +(poznamka autora: nesnazim sa tu povedat ze piratstvo otvorilo debatu o intelektualnom vlastnictve, ani ze sposobilo vznik nejakeho "hnutia" alebo cohokolvek. moj argument je, ze rozmach p2p debatu omnoho viacej rozsiril a spristupnil verejnosti. To ze v clanku spominam na jednom mieste piratov aj open-source hnutie je dosledkom toho ze sa v tejto debate ocitli na //zhruba// rovnakych poziciach.)
  
  
gnd/sai_scena.txt · Last modified: 2007/05/25 17:12 (external edit)