This shows you the differences between two versions of the page.
Both sides previous revision Previous revision Next revision | Previous revision | ||
cogsci:ui [2009/06/17 22:43] vlatko_dz |
cogsci:ui [2009/06/23 23:02] (current) |
||
---|---|---|---|
Line 298: | Line 298: | ||
vyhodnocovacia funkcia f(u) = g(u) + h(u) | vyhodnocovacia funkcia f(u) = g(u) + h(u) | ||
+ | |||
g(u) - cena cesty | g(u) - cena cesty | ||
+ | |||
h(u) - odhad vzdialenosti k cielu | h(u) - odhad vzdialenosti k cielu | ||
Line 374: | Line 376: | ||
- | Zdroje: | + | |
+ | ==Zdroje:== | ||
Návrat, P. a kol., Umelá inteligencia, | Návrat, P. a kol., Umelá inteligencia, | ||
Russel & Norvig, AIMA | Russel & Norvig, AIMA | ||
Line 863: | Line 866: | ||
==== 8. Hry: minimax a alfa beta orezávanie. ==== | ==== 8. Hry: minimax a alfa beta orezávanie. ==== | ||
+ | Hry sú špecifickou oblasťou výskumu umelej inteligencie, | ||
+ | |||
+ | * poskytujú štruktúrovaný, | ||
+ | * umožňujú absolútne presnú reprezentáciu ľubovoľnej konfigurácie sveta a takýto stav je prístupný, | ||
+ | * akosť ich riešenia je dobre merateľná, | ||
+ | * agent rieši hru z pohľadu jedného hráča, ale musí brať do úvahy aj kroky protihráča. Prítomnosť protihráča je prvkom neurčitosti | ||
+ | |||
+ | Hry sa vo väčšine prípadov nedajú riešiť pomocou bežných prehľadávacích stratégií, | ||
+ | Príklad: pri šachu obsahuje strom hľadania približne 35< | ||
+ | Agent musí konať na základe predchádzajúcich skúseností a odhadovať možné dôsledky svojho konania. | ||
+ | |||
+ | Spôsoby riešenia herných problémov: | ||
+ | * inteligentné metódy - stále nie veľmi úspešné | ||
+ | * tabuľkové metódy - použiteľné napr. na záver partie šachu, takzvané koncovky. sú charakteristické tým, že existujú bohaté znalosti, ako tieto situácie riešiť | ||
+ | * metódy hľadania - bez nich nedokáže agent hrať žiadnu náročnejšiu hru | ||
+ | |||
+ | Ťah sa vyberá tak, že sa vyhodnocujú dosiahnuté stavy a urobí sa odhad ich výhodnosti. | ||
+ | |||
+ | **statická vyhodnocovacia funkcia** - odhaduje, nakoľko možno o danom postavení usudzovať, že povedie z hľadiska agenta k víťazstvu. | ||
+ | |||
+ | == Opis hry ako problému hľadania: == | ||
+ | * máme hru pre dvoch hráčov, ktorých budeme označovať MAX a MIN, hráči sa striedajú v ťahoch kým hra neskončí | ||
+ | * výsledok hry je reprezentovaný pomocou skóre pridelenom viťazovi (resp. odobratím bodov porazenému) | ||
+ | * **počiatočný stav** - postavenie na hracej doske a príznak, ktorý hráč je na ťahu | ||
+ | * **množina operátorov** - množina povolených ťahov | ||
+ | * **množina stavov** - množina všetkých možných postavení na hracej ploche | ||
+ | * **cieľový test** určuje kedy hra končí | ||
+ | * **bodovacia funkcia** číselne oceňuje výsledok hry | ||
+ | |||
+ | == Algoritmus MiniMax == | ||
+ | * má určiť najlepšiu stratégiu pre hráča MAX | ||
+ | * vychádza z predpokladu, | ||
+ | * MAX sa snaží maximalizovať svoju výhodu, MIN sa svojou snahou o výhru snaží minimalizovať MAXove skóre | ||
+ | |||
+ | Postup určenia najlepšieho ťahu pre hráča MAX: | ||
+ | * Preskúmajú sa všetky stavy, ktoré môžu možnými ťahmi vzniknúť, vygeneruje sa celý strom hľadania, podobne ako pri hľadaní do hĺbky | ||
+ | * Rozhodne sa, ktorý ťah je najlepší: | ||
+ | * na listy stromu (reprezentujú možné koncové stavy) sa aplikuje hodnotiaca funkcia | ||
+ | * postupne sa ohodnotia uzly aj na vyšších úrovniach až po koreňový uzol tak, že do vrcholov, v ktorých je na ťahu MAX sa prenáša maximum z hodnôt potomkov a do vrcholov, v ktorých je na ťahu MIN sa prenáša minimum | ||
+ | * Vykoná sa ťah, ktorý vedie do najlepšieho postavenia | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | Opísaný algoritmus dokáže robiť efektívne rozhodnutia za predpokladu, | ||
+ | To však nie je realistický predpoklad. Prezetanie treba // | ||
+ | |||
+ | Minimax sa modifikuje následovne: | ||
+ | * miesto cieľového testu sa použije usekávací test | ||
+ | * miesto bodovacej funkcie sa použije heuristická vyhodnocovacia funkcia | ||
+ | |||
+ | == Alfa-beta orezávanie (usekávanie) == | ||
+ | |||
+ | Iná modifikácia minimaxu, ktorá pracuje s dvoma hraničnými hodnotami zodpovedajúcimi dvom protihráčom. | ||
+ | * hodnota " | ||
+ | * hodnota " | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | * na začiatku sú obe hodnoty +/- nekonečno | ||
+ | * alfa hodnota MAX uzla sa určí ako súčasná najväčšia minimaxová hodnota jeho následnovníkov a nikdy sa nemože zmenšiť | ||
+ | * beta hodnota MIN uzla sa určí ako súčasná najmenšia hodnota jeho následnovníkov a nikdy sa nemôže zväčšiť | ||
+ | |||
+ | * hľadanie sa môže useknúť pod každým MAX uzlom, ktorého alfa hodnota nie je menšia než beta ľubovoľného predchodcu. ako výsledná hodnota MAX uzla sa použije jeho alfa hodnota -> beta orezávanie | ||
+ | * .. sa môže useknúť pod každým MIN uzlom, ktorého beta hodnota nie je väčšia než alfa jeho predchodcov. -> alfa orezávanie | ||
+ | |||
+ | * http:// | ||
+ | |||
+ | * ^ z tohto sa to celkom dobre chape ^ | ||
+ | |||
+ | ! dolezite: | ||
+ | * treba si dôsledne všímať, ktorý hráč je v danom uzle na ťahu a čo to znamená, podľa toho orezávať alebo meniť hodnoty alfa a beta | ||
+ | nie je to ťažké, len si treba automatizovať ten princíp | ||
+ | |||
+ | Alfa-Beta orezávanie je rovnako efektívne ako minimax, ale zvyčajne sa mu podarí nájsť riešenie skôr, čo však nie je pravidlom - záleží od poradia vygenerovaných uzlov. | ||
+ | |||
+ | == Zdroje == | ||
+ | Návrat, P. a kol, Umelá inteligencia, | ||
==== 9. Databáza znalostí v predikátovej logike, unifikácia, | ==== 9. Databáza znalostí v predikátovej logike, unifikácia, | ||
Line 1201: | Line 1283: | ||
=== Vizualizácia vysokorozmerných dát === | === Vizualizácia vysokorozmerných dát === | ||
SOM | SOM | ||
+ | |||
Príklady použitia: minimum spanning tree, lexical maps, robotic arm control | Príklady použitia: minimum spanning tree, lexical maps, robotic arm control | ||
Line 1206: | Line 1289: | ||
- | text: {{: | + | text v dokumente: {{: |
+ | materialy: kniha UvodDoNS: {{: | ||
==== 13. Rekurentné neurónové siete, architektúry, | ==== 13. Rekurentné neurónové siete, architektúry, | ||
+ | |||
+ | **Motivácia**: | ||
+ | |||
+ | Príklad – paralela: **Mealyho automat** | ||
+ | * generuje postupnosti znakov z množ. {α, β} | ||
+ | * nedá sa simulovať normálnymi doprednými ANN | ||
+ | * V informatice se pojmem Mealyho stroj označuje konečný automat s výstupem. Výstup je generován na základě vstupu a stavu, ve kterém se automat nachází. To znamená, že stavový diagram automatu bude pro každý přechod obsahovat výstupní signál. | ||
+ | * [[http:// | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | |||
+ | **Riešenie**: | ||
+ | |||
+ | |||
+ | === Architektúry === | ||
+ | |||
+ | **Elmanova sieť** | ||
+ | * najznámejšia a najjednoduchšia architektúra | ||
+ | * kontextová vrstva = skrytá vrstva z predošlého kroku: t-1 | ||
+ | * rozpoznávanie sekvencií, predikcia, dopĺňanie krátkych sekvencií | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | |||
+ | |||
+ | **Jordan** | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | * ak pridáme **decay units** – pre obsah kontext. vrstvz v t+1 zoberieme časť obsahu kontextovej vrstvy z t-1: C< | ||
+ | * schopnosť nie len rozpoznávať sekvencie ale aj generovať sekvencie rôznej dĺžky | ||
+ | * možnosť: **teacher forcing** = pri učení nahradíme kontextovú vrstvu žiadaným výstupom v t-1 | ||
+ | |||
+ | |||
+ | |||
+ | **Bengio** | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | |||
+ | |||
+ | **Williams a Zipser** | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | * plne prepojená rekurentná NS | ||
+ | |||
+ | |||
+ | **Mozer a Stornetta** | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | * lokálna rekurzia = neurón je rekurentne spojený iba sám so sebou, tzv. local-recurrent-global-feedforward networks. | ||
+ | |||
+ | |||
+ | |||
+ | === Učenie === | ||
+ | |||
+ | **Backpropagation through time** | ||
+ | * učenie spätným šírením chyby v čase | ||
+ | * rozvinutie rekurentnej siete v čase do potenciálne mnohovrstvovej doprednej siete a použití klasického backpropu | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | * v praxi stačí rozvinúť len niekoľko krokov do minulosti (veľkosť okna) | ||
+ | * vzorec: | ||
+ | {{: | ||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | * problém pri sekvenciách neurčenej dĺžky, pretože treba mať veľké okno (sieť potrebuje vidieť ďaleko do minulosti) | ||
+ | |||
+ | |||
+ | |||
+ | |||
+ | **Real time recurrent learning** | ||
+ | * rekurentné učenie v reálnom čase | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | {{: | ||
+ | |||
+ | * **Ludove intuitívne vysvetlenie**: | ||
+ | * výpočtovo veľmi náročné: zložitosť **O(n^4)**, kde n je počet neurónov | ||
+ | |||
+ | |||
+ | === Úlohy pre RNN === | ||
+ | * **rozpoznávanie postupností**: | ||
+ | * podobne: **dopĺňanie** postupností, | ||
+ | * simulovanie konečno-stavových automatov – formálnych automatov a jazykov – akéhokoľvek turingovho stroja (výpočtová sila) | ||
+ | * **lingvistické úlohy**: predikcia ďalšieho znaku v slove alebo vete, slova vo vete a pod. | ||
+ | |||
+ | |||
+ | ===Literatúra: | ||
+ | |||
+ | * Umelá inteligencia a kogntívna veda I (Kvasnička et. al.) | ||
+ | * Úvod do NS: {{: | ||
+ | * Farkašove slajdy: {{: | ||
+ | * TEXT: {{: | ||
==== 14. Evolučné algoritmy: základné koncepty a mechanizmy, využitie v UI ==== | ==== 14. Evolučné algoritmy: základné koncepty a mechanizmy, využitie v UI ==== | ||
+ | vo všeobecnosti sú to špecifické typy optimalizačných algoritmov | ||
+ | EA využívajú mechanizmy, ktoré sú inšpirované biologickou evolúciou | ||
+ | Typy evolučných algoritmov | ||
+ | * Genetické algoritmy -- toto rozpisem | ||
+ | * Genetické programovanie -- toto je take ze namiesto cisielok tie chromozomy predstavuju normalne ze zdrojovy kod programu (reprezentovany ako strom) | ||
+ | * Evolučné programovanie -- toto je to iste ako GP, len v dajakych blbostiach ine .. | ||
+ | * Evolučné stratégie -- toto moze byt fakt hocico co abstahuje od evolucie.. | ||
+ | === Genetické algoritmy === | ||
+ | Najpopulárnejší typ EA, využívaný pri riešení problémov a optimalizácií. V skratke a kusok vulgarne ide o to, ze mame nejaku populaciu rieseni, a robime umelu evoluciu na rieseniach s cielom najst lepsie riesenia. Riesenia je mozne chapat aj ako stavy/body vo fazovom priestore. Stav/ | ||
+ | Nejakym sposobom si teda zvolime dlzku n chromozomu, vacsinou je to tradeoff medzi jemnostou " | ||
+ | * Zvolime si nejaku velkost populacie P (povedzme 100) | ||
+ | * Nahodne inicializujeme populaciu P (teda vytvorime 100 nahodnych chromozomov) | ||
+ | * Spustime algoritmus | ||
+ | Algoritmus: | ||
+ | **1.** Ohodnot pomocou fitness funkcie populaciu P\\ | ||
+ | **2.** Z populacie P vyber pomocou nejakej metody selekcie jedincov ktori sa budu rozmnozovat\\ | ||
+ | **3.** Rozmnoz jedincov pomocou krizenia a mutacie\\ | ||
+ | **4.** Novych jedincov pridaj do populacie P\\ | ||
+ | **5.** Ak hotovo tak hotovo, ak nie tak chod na 1.\\ | ||
+ | === 1. Fitness funkcia === | ||
+ | Fitness funkcia je mrte dolezita, bez dobrej fitness nevieme porovnavat medzi roznymi rieseniami a vybrat to silnejsie. Neexistuje ziadna vseobecna fitness funkcia - vzdy nejaku vymyslime pre dany problem. Vacsinou je fitness funkcia nejake daco co chromozomu priradi nejake cislo - povedzme cim vyssie cislo, tym lepsi chromozom. | ||
+ | === 2. Metody selekcie === | ||
+ | Najpouzivanejsie su Ruleta a Tournament. | ||
+ | |||
+ | Ruleta funguje ako ruleta :) Ked uz mame ohodnotene chromozomy pomocou fitness funkcie, tak im (zjednodusene) pridelime policka rulety v zavislosti od toho ako silne su dane chromozomy. Priklad: mame v populacii jeden chromozom A so silou 0.6 a styri chromozomy B,C,D,E so silou 0.1. Najprv si urcime " | ||
+ | |||
+ | Tournament funguje tak ze si vyberieme k nahodnych chromozomov, | ||
+ | |||
+ | === 3. Krizenie a mutacia === | ||
+ | |||
+ | Proces, pri ktorom si do rozmnozovania vybraté chromozómy vymieňajú podúseky svojich binárnych reťazcov. Skrížením dostaneme dva nové chromozómy. Krizenie moze byt single point crossover alebo multiple point crossover. | ||
+ | Single point crossover je jednoducho urcenie si miesta i na chromozome, kde sa chromozomy " | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | i=4 | ||
+ | A = 000[00111] | ||
+ | B = 010[11001] | ||
+ | |||
+ | Decko 1 = 00011001 | ||
+ | Decko 2 = 01000111 | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Multiple point crossover je take, ze tych bodov je viacej a povedzme sa vymienaju len useky medzi dvoma bodmi .. | ||
+ | |||
+ | Mutacia je jednoducho pravdepodobnost s ktorou sa nejaky bit chromozomu preklopi. Teda jednotka na nulku alebo nulka na jednotku. Vacsinou byva mutacia malinke cislo, nieco ako 0.02 (teda dva pripady zo sto). Vyssia mutacia prinasa viacej novosti do populacie ale rovnako dokaze nicit dobre riesenia. Ako pri vsetkych parametroch - ide najdenie tej spravnej hodnoty pre danu aplikaciu. | ||
+ | |||
+ | === 4. Pridavanie novych jedincov do populacie === | ||
+ | |||
+ | Tuna existuje zase mrte moznosti, ale najbeznejsia je ze rodicov zmazeme a pridame naspat ich deti. Takto zostane zachovana velkost populacie P. | ||
+ | Ine metody su take, ze deti ohodnotime cez fitness funkciu a vyberieme len tych najsilnejsich spomedzi deti & rodicov a to tiez tak aby zostala zachovana velkost P. | ||
+ | |||
+ | === 5. Kedy koniec === | ||
+ | |||
+ | GA skonci ked: | ||
+ | * sa našlo riešenie ktoré uspokojuje dopredu zadefinovane kritéria | ||
+ | * bol prekročený stanovený počet epoch (kazdy navrat ku 1. je akoby nova epocha) | ||
+ | * uviazli sme v lokálnom extréme, alebo na plošine (viď. cyklické prehľadávanie v 3) -- toto sa tazko detekuje ale napriklad ak sme sa pocas x epoch nikam nepohli a najsilnejsie chromozomy maju stale rovnaku fitness | ||
+ | |||
+ | === Dajake poznamky === | ||
+ | |||
+ | Keby sa Markosova pytala ako sa zvoli optimalna dlzka chromozomu - to zavysi od aplikacie. Kedze chromozomy su vacsinou vlastne prirodzene cisla zapisane v binarnom kode, tak ak mame nejaky spojity priestor ktory chceme prehladavat tak by sme mali dlzku n zvolit tak aby tento priestor chromozomy rozdelili na dostatocne jemny pocet casti. Priklad: mame hladat maximum nejakej sialenej funkcie na < | ||
+ | |||
+ | Keby sa Markosova pytala na Hamiltonovu barieru. Mame povedzme chromozomy velkosti n=3. Povedzme ze uz sme nasli riesenie 011 (3) - z tohto riesenia sa ale krizenim a mutaciou strasne tazko dostaneme ku najblizsiemu rieseniu 100 kedze to by si ziadalo sucasnu mutaciu na vsetkych troch bitoch. Toto sa vola Hamiltonova bariera. Ze riesenia ktore lezia vedla seba je tazke dosiahnut pomocou krizenia a mutacie. Niekedy je potrebne aby nam GA vedel takto jemne chodit po stupienkoch - teda lahko prechadzat medzi hodnotami rieseni. V takom pripade pouzijeme Grayovo kodovanie. To je taka funkcia ktora nam spravi taky specialny binarny zapis ze cisla ktore sa lisia o jednotku sa budu v grayovom binarnom zapise lisit len o jeden bit. | ||
+ | |||
+ | A tak... | ||
+ | |||
+ | ===Zdroje: === | ||
+ | Návrat, P. a kol., Umelá inteligencia, | ||
+ | Gonda z hlavy a z wikipedie. |